Barokový kostol svätého Mikuláša sa nachádza uprostred mesta, po pravej strane cesty smerujúcej cez Vilémov do Dolní Poustevny. Jedná sa o trojloďovú stavbu, 50 metrov dlhú, 20 širokú a 18 vysokú.

Prvý kostol stál v Mikulášoviciach už v roku 1346 a ešte pred tým tu mala byť kaplnka zasvätená svätému Mikuláši. K pôvodnému, zrejme drevenému kostolíku, sa viaže legenda o pohanskom rytieri, ktorému pri love zastúpil cestu medveď. Rytířův zbrojnoš sa začal modliť o pomoc k svätému Mikulášovi a medveď odišiel bez teho aby rytiera napadol.

Roku 1551 bola zahájená výstavba nového kostola z popudu pána zo Šlejnic a dedičného richtára Jakobiho. Roku 1555 bola stavba dokončená a kostol vysvätený. Keďže v kostole neboli zvony, predkladali správy sa omše rapkáčom.

Kostol bol malý, a tak keď sa po Tridsaťročnej vojne začalo dariť lepšie, bola zahájená stavba veľkého kostola. Základný stavebný kameň bol položený 29. apríla 1694.
Pri stavebných prácach bol jedným z robotníkov nájdený kameninový obraz Matky božej, ktorý bol uložený do oltára svätého Jána. Stavba, zahrňajúca prestavbu a rozšírenie pôvodného kostolíka, prebiehala pod vedením murárskeho majstra Balzera Hilleho.

V roku 1701 bola o 8 lakťov zvýšen múr vežičky pôvodného kostola a o 30 lakťov potom strecha.

S poslednou veľkou prestavbou sa začalo v roku 1743. Stavbu viedol Zachariáš Hoffmann so synom Petrom a čelili pri nej hlavne finančným problémam. Nakoniec na stavbu značnú sumou prispel miestny rodák, toho času krajinský staviteľ Hans Jacob Wähner z Prahy. Pod jeho vedením potom bola stavba dokončená a roku 1751 slávnostne vysvätená. Aj keď stavba celkovo kopíruje stavebný štýl svojej doby a je tu značná podobnosť s pražským kostol Svätého Salvatora, odviedol Wähner prácu porovnateľnú s významnejšími staviteľmi tohto obdobia.

Veľkému požiaru 20. septembra 1842 padla za obeť západna hranolovitá veža a s ňou aj štyri pôvodné zvony a vežové hodiny. Nové zvony, z ktorých najťažší vážil viac ako 1,5 tony, odlil roku 1845 zvonári Josef Pietschmann z Chomutova. Na vežu boli vytiahnuté 30. novembra 1863. V roku 1906 bol preliať jeden zo zvonov, lebo praskol.

Za svoje vzali zvony v priebehu 1. svetovej vojny, kedy boly odobraté a roztavené na výrobu zbraní. Už o Vianociach roku 1921 sa však kostol vďaka spolku Veľkonočných jazdcov a spevákov zo Salmova dočkal piatich nových zvonov. 2. apríla 1942 však boli opäť odobraté, krátko vystavené pred kostolom a potom je stihol rovnaký osud ako zvony predchádzajúcé. V priebehu 2. svetovej vojny bola tiež prestavaná hrobka na protiletecký kryt.

Nových hodín sa kostol dočkal roku 1986, kedy za prispenia vtedajšieho predsedu MěNV Jozefa Hýbla nové hodiny obstaralo nákladom 170000 Kčs mesto.