Z Monkovej doliny cez Dolinu Kežmarskej Bielej vody do Doliny Zelenej vody

Dohodol som sa s členom našej redakčnej rady (časopisu Kozmos) doktorom Hricom, že sa ubytujem v jeho penzióne Lambada vo Veľkej Lomnici, spolu so svojím bývalým kolegom z denníka SME Peťom Ježom od 15. do 20. júna 2008. S Peťom sme sa stretli v Poprade na stanici a vo Veľkej Lomnici po nás prišiel doktor Hric. V deň príchodu som si s Peťom urobil len malú prechádzku do Tatranskej Lomnice. Trochu vyskúšať nohy smerom k Štartu. Túry sme mali naplánované na nasledujúce dni. V Tatranskej Lomnici som si odfotil Jazierko pri Relax parku rovnakého mena. Prvá túra bola Monkova dolina - Dolina Kežmarskej Bielej vody - Dolina Zelenej vody.

Monkova dolina je na severnej strane Belianskych Tatier. Vchádza sa do nej zo Ždiaru (896 m), malebnej podhorskej obce. Zelená značka ide po asfaltke až po hotel Magura. Cestou po hotel máme výhľady na Ždiarsku vidlu (2141 m) a Havrana (2151 m). Dolina vedie medzi Ždiarskou vidlou a Hlúpym (2060 m). Je v Národnej rezervácii Belianske Tatry. Okrem končiarov sú krásne pohľady aj na kaňon svodopádom na Rígľovom potoku,šesťmetrovú skalnú bránu ivápencový vrch Opálenica. V dolnej časti je dolina lesnatá, neskôr stúpa Širokým úplazom do Širokého sedla (1825 m), odkiaľ sa pokračuje na Kopské sedlo (1750 m). Tam sa môžete rozhodnúť zísť do Doliny Zeleného plesa alebo Doliny Kežmarskej Bielej vody. Kopské sedlo oddeľuje žulový masív Vysokých Tatier od vápencových Belianskych Tatier. Celou dolinou vedie vedie značený náučný chodník apri vstupe sa platí poplatok 30 korún (1 euro). Pri šiestich informačných tabuliach sú aj odpočívadlá, rovnako aj na Širokom sedle a oboch Kopských sedlách.

Dolina Kežmarskej Bielej vody je rozložitá, s mnohými odnožami. Ak budeme sledovať len jej centrálnu časť (bez Doliny Zelenej vody s vedľajšími dolinami), optimálne nám prístupové cesty zostávajú dve: triapolhodinová túra zo Ždiaru Monkovou dolinou cez Široké sedlo ku Kopskému sedlu, odkiaľ trvá cesta k Veľkému Bielemu plesu už iba pol hodiny, alebo štvorhodinová túra z Tatranských Matliarov, či z autobusovej zastávky Biela voda (chodníky sa spájajú). V jednom aj v druhom prípade ideme po modrej značke a vzdialenosť z oboch smerov je rovnaká. Zeleno značený chodník ide od chaty Plesnivec; cesta od chaty trvá 1 1/2 hodiny. Dominantnými plesami tejto doliny je Veľké Biele pleso a Trojrohé pleso. Asi v dvoch tretinách cesty z Tatranských Matliarov je minipliesko Študentská studňa (je po pravej strane chodníka), niekoľko sto metrov nad Šalviovým prameňom, kde je križovatka s chodníkom značeným žltou, ktorý smeruje do Doliny Zeleného plesa. Cesta na niekoľkých miestach križuje Biely potok a postupne sa nám vynorí panoráma Belianskej kopy. Prídeme až k Veľkému Bielemu plesu (1615,4 m), kde niekedy stála Kežmarská chata, ktorá vyhorela. Aby sme videli Trojrohé pleso, musíme sa pri Veľkom Bielom plese trochu zdržať, odbočiť na červenú značku, ktorá nás asi po 50 metroch dovedie k Trojrohému plesu. Malé pleso pri Trojrohom plese je vpravo od cesty, vľavo cesta vedie tesne pri Trojrohom plese. Všetko okolo neho hrá žltou farbou, ale nedajme sa pomýliť: Žlté pleso je až vzadu pod Jahňacím štítom. Medzi Žltým plesom a Trojrohými plesami sú ešte tri Žeruchové plesá - Nižné, Vyšné a Žeruchové. Keď sa vrátime a pokračujeme v stúpaní chodníkom značeným modrou farbou, uvidíme v kosodrevine Malé Biele plesá. Pri túre do Doliny Kežmarskej Bielej vody je vhodné urobiť okruh cez Monkovu dolinu alebo prejsť do Doliny Zeleného plesa.

Dolina Zelenej vody je odnož Doliny Bielej vody, ktorá je tvorená spojením štyroch kotlov pod najvyššími štítmi Tatier. Člení sa na Medenú kotlinu, Veľkú Zmrzlú dolinu, Malú Zmrzlú dolinu a Červenú dolinku. Nad dolinou dominuje Kežmarský štít, Pyšný a Malý Pyšný štít, Baranie rohy, Čierny štít, Kolový štít a Jastrabia veža. Najväčšie pleso v tejto doline je Zelené pleso (1551 m). Pri ňom je horský hotel Chata pri Zelenom plese (predtým Brnčalova chata a ešte predtým Fridrichova útulňa). K plesám sa môžeme dostať z rôznych smerov: od autobusovej zastávky Kyslý prameň (Biely potok), z Tatranských Matliarov, zo Žiaru cez Monkovu dolinu - Kopské sedlo - Dolinu Bielej vody - Zelené pleso alebo od Skalnatého plesa cez Sedlo pod Malou Svišťovkou. Od autobusovej zastávky Biela voda potrebujeme na prejdenie cesty k Zelenému plesu zhruba tri hodiny. Čierne pleso a Malé Čierne pleso sú na trase od Zeleného plesa k Sedlu pod Svišťovkou. Hoci ich od Zeleného plesa nevidno, sú od neho vzdialené len azda sto metrov. Po ľavej strane je najprv sezónne Malé Čierne pleso, po pravej o kúsok vyššie Čierne pleso (1579,1 m). Žlté značenie chodníka od Doliny Bielej vody pokračuje nad chatou smerom na Jahňací štít (2229,6 m). Prechádza Červenou dolinkou s Červeným plesom, Malým Červeným plesom a najvyššie položeným Belasým plesom. Od Zeleného plesa po Belasé pleso trvá cesta asi hodinu a všetky plesá sú pri výstupe po pravej strane chodníka.

Odchádzali sme 16. 6. skoro ráno na autobus do Tatranskej Lomnice, kde sme prestúpili na autobus do Ždiaru. Vybrali sme sa do Monkovej doliny, ktorá je už niekoľko rokov znovu sprístupnená pre verejnosť. Keďže chodník vedie súkromným lesom, pred vstupom do doliny sa platí 30-korunové mýto. Chodník je však slušne upravený a zaopatrený náučnými tabuľami. Spočiatku je to taká lesná klasika. Až za mostíkom Rígľového potoka sa konečne začína stúpanie. Ale to prevýšenie po toľkej skororovine sa musí niekde naškriabať: stúpanie na vlhkom blatistom chodníku nie je práve najpríjemnejšie. Ide sa lesnou strminou pri Rígľovom potoku. Výhľady sa nám objavia až neďaleko Širokého sedla. Prekrásny je najmä pohľad na Ždiarsku vidlu. Na Širokom sedle si robíme s Peťom pauzu. Fotíme nádheru hôr okolo seba a ja pritom zajedám lepák chleba. Potom ideme smerom na Kopské sedlá.

Kráčame nenáhlivo, niet sa kam ponáhlať. Naplánovanú túru stíhame v pohode, preto ani nepíšem časy. Prejdeme k druhému Kopskému sedlu (Prednému), kde máme na výber, či odbočíme do Javoriny, či k chate Plesnivec, a či prejdeme do Doliny Bielej vody. Ideme tak, ako sme si naplánovali: do Doliny Bielej vody. Kráčame chodníkom, ktorý križuje chrbát Belianskej kopy a onedlho sme už v hornej časti doliny. Tu sa nám otvorí výhľad až po Veľké Biele pleso, lúčku okolo neho a kolibu, ktorá stojí na miestach niekdajšej Kežmarskej chaty.

Už v hornej časti vidno po ľavej strane chodníka Malé Biele plesá. Sú obklopené zeleňou, ktorá ako keby sa ich chystala zhltnúť.

Po pravej strane chodníka je Jahňací štít (2229,6 m n.m.), vedľa neho sa tiahne Kozí hrebeň. Prechádzame pri Veľkom Bielom plese (1615,4 m n.m.). Je tu križovatka: zeleno značený chodník vedie do Tatranskej Kotliny, modro značený do Tatranských Matliarov a žlto značený do Doliny Zelenej vody.

Ideme po žltej značke, ktorá nás má doviesť do Doliny Zelenej vody. Prechádzame okolo Trojrohého plesa, ktoré je čarovne dolinné. Všetko hrá žltou farbou, až to evokuje nazvať ho Žltým plesom. Ale Žlté pleso nevidno. Je skryté pod chrbtom Jahňacieho štítu.

Myslel som si, že cesta od plies v Doline Bielej vody k Zelenému plesu bude rýchlovka, ale vliekli sme sa tam s Peťom azda hodinu. Chvíľu sme posedeli pred Chatou pri Zelenom plese a pofotili okolie. Výhľady sú tu krásne na všetky strany. Úšusty Malej a Veľkej Zmrzlej doliny pôsobia až deprimujúco. Na opačnej strane je krásny výhľad na hrebene Belianskych Tatier. Nad chatou čnie nezameniteľná Jastrabia veža (2137,3 m n.m.). Zelené pleso je pritom v nadmorskej výške iba 1551 m.

Škoda, že sme už nemali čas vrátiť sa na žlto značený chodník a smerom k Jahňaciemu štítu zájsť k Červenému a Belasému plesu. To nabudúce...

Ostatné bola zdĺhavá klasika chodníkom dolu kopcom. Až po zastávku Biely potok a čakanie na spoje do Veľkej Lomnice.