Z Lysej Poľany cez Bielovodskú dolinu do Starého Smokovca

Druhá polovica júna 2008: Hoci Peťo ešte stále nebol celkom fit, aj tak sme vyrazili na najdlhšiu z naplánovaných túr počas nášho pobytu vo Veľkej Lomnici. Stávali sme až nehorázne skoro, ale aspoň sme stíhali najrannejšie spoje. Pri poľských hraniciach v Lysej Poľane sme pri hučiacom Bielovodskom potoku vkročili do veľmi dlhej doliny v Belianskych Tatrách. Zrána bolo riadne čerstvo, zohrievali sme sa pomaly. Potok zurčal po pravej strane chodníka. Najprv bola klasika: lesná cesta. Ale veľmi rýchlo sa pred nami objavili štíty Belianskych Tatier. Táto paráda nás sprevádzala celou cestou. Aj okolité prostredie bolo malebné, nijaká fádnosť. Je to naozaj jedna z najkrajších túr; hodno si kvôli nej privstať.

Vôbec sme sa neriadili rozpisovými časmi. Oddychovali sme na odpočívadle na jednej lesnej lúčke, fotili všetko, čo bolo fotiteľné (aj to, čo až tak fotiteľné nebolo - napríklad obloha proti slnku). „Zaparkovali" sme aj pri otvorenej kolibe v tesnej blízkosti hučiaceho potoka, okolo ktorej boli drevené „pódiá" na stany pre horolezcov. Neskôr sa už pred nami objavila stužka Hviezdoslavovho vodopádu.

Hviezdoslavov vodopád ako keby nebral konca. Dlho sme ho videli pred nami pri prudkom stúpaní do vyšších partií Bielovodskej doliny. Nejakú odbočku k Zelenému plesu Kačaciemu sme ani nehľadali. Zazreli sme ho až oveľa ďalej, až z Litvorovej doliny.

Upokojujúce bolo, že pred Litvorovým plesom sme predbiehali nejakých turistov, inak by sme z nášho tempa mali mindráky. Tu sa už začínali snehové polia. Ani Litvorové pleso nebolo ešte celkom rozmrznuté.

Ďalšie stúpanie do Litvorovej priehyby nás doviedlo až do Svišťovej doliny, ktorá, rovnako ako Litvorová dolina, je súčasťou Bielovodskej doliny. V jej závere je Zamrznutý kotol. V ňom je nielen krásne Zamrznuté pleso (2013 m n.m.), ale aj krásne stúpanie na Poľský hrebeň. Stretali sme tu turistov, ktorí sa brodili snehom k Prielomu. Mali palice a mačky, takže im to šlo trochu lepšie ako nám. Na Poľský hrebeň som išiel štvornožky. Peťo, ktorý išiel za mnou, povedal, že išiel v mojich stopách. Zľava sme videli hrebeň a štít Divej veže, pred sebou sedlo Prielom a Východnú Vysokú.

Tak sme sa prehupli z Bielovodskej doliny do Velickej. Z Poľského hrebeňa sme ešte fotili okolité štíty a skalnaté chrbty: Velický chrbát, Východnú Vysokú... Pohľad do Velickej doliny nám ukázal, že nás čaká podobný terén ako pri výstupe: dlhočizné snehové pole - až po Dlhé pleso. Ale zostup bol už oproti výstupu malina.

Po pravej strane panoráma Litvorového hrebeňa a vrcholce Zadného Gerlachovského štítu. Ale viac sme sa museli dívať pod nohy ako na okolitú scenériu.

Na Kvetnici Peťo fotil svišťa. Pred dvoma rokmi tu jedného prenasledoval takmer až do nory.

Čakal nás ešte zostup pri Velickom vodopáde, ale už sme boli nadržaní na posedenie v Sliezskom dome.

Hoci sa zdalo, že čas je ešte sľubný a chytíme na Hrebienku poslednú lanovku o siedmej, nestalo sa tak. Peťo prekonával hlbokú krízu... Nakoniec sme museli zísť peši až do Starého Smokovca, čakať na spoj do Tatranskej Lomnice a potom na ďalší do Veľkej Lomnice. Ale obaja sme boli spokojní, že sme to nakoniec zvládli, presnejšie: že nám to hory láskavo dovolili.