Výlet k Sliezskemu domu a Velickému plesu

Už v polovici marca som sa nevedel dočkať tatranských túr, preto som si 16. marca sadol do nočného vlaku z Bratislavy do Košíc, aby som skoro ráno vystúpil v Štrbe a podvečer bol naspäť doma. Keďže mám „doma" aj v Bratislave a aj v Tisovci, tak tentoraz to „doma" platilo pre Tisovec. Dá sa teda povedať, že som išiel do Tisovca cez Vysoké Tatry.

Prehnane by som nazval vychádzku z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom túrou. Veď rozpisový čas na jeden smer je niečo okolo dvoch hodín.

Ráno bolo chladno. Zem zamrznutá, teplota pod nulou. Bezvetrie. Aspoň som sa nepotil. V Bratislave bola jar v plnom rozbehu: odkvitali narcise, kvitli tulipány. Tatranská príroda ešte nebola taká zobudená.

Na zeleno značenom chodníku už nad oblasťou polomu bolo veľa ľadu a zľadovatelého snehu. Šmýkalo sa. Preto som od Velického mosta pokračoval po asfaltke. Cesta trvá síce o nejakú štvrťhodinu dlhšie, ale je pohodlná. Za Batizovskou zákrutou (kde je od asfaltovej cesty odbočka značená žltou farbou, ktorá sa pred Batizovským plesom napája na Tatranskú magistrálu) sa cesta postupne menila na tunel v snehu. Pred dvoma týždňami, čiže začiatkom marca, na celom území Slovenska ešte snežilo. Potom prišli vyše dvadsaťstupňové horúčavy a v nižších polohách už po zime nezostali žiadne stopy. V nadmorskej výške nad 1500 m je však chladnejšie, sneh sa tu ešte drží. Najmä ak ho niekde navialo aj 3 - 4 metre.

Pri Sliezskom dome som bol skoro ráno, ešte pred ôsmou hodinou. Nikde ani človiečika. Reštauráciu otvárajú až o desiatej. Búda Klubu horských vodcov bola až po strechu zaviata snehom. Pred lavičkami na terase trčala tabuľa, že konzumácia vlastných nápojov a jedla v týchto priestoroch sa trestá pokuou 200 Sk. Sliezsky dom zaspal prechod na euro.

Sliezsky dom (aspoň podľa môjho vkusu) nikdy nevynikal čarovnou horskou krásou. Z juhozápadnej strany je to vlastne nechutná betónová stena. Z čelnej strany je budova spestrená drevom. Ovšem už riadne poškodeným. Časy exkluzivity, keď sa tu rekreoval aj pápež, má táto hranatá budova už dávno za sebou. Drevu by asi nepomohol ani nový náter. Neviem, nie som stavbár, ale ja by som to typoval na totálnu rekonštrukciu. Všetko drevo zhodiť, vymeniť okná. Ako je to s interiérom, neviem. Ale už pred pár rokmi mi pripadal trochu ošumelý. Veru neviem, dokedy bude chata ešte ako-tak funkčná. Rekonštrukciu si priam pýta,ale asi na ňu nie sú peniaze. Hoci nechápem, prečo. Veď si na ňu musela bohato zarobiť. A nebola nútená ani vyberať pokutu za konzumáciu minerálky na terase pred budovou, ktorú si tu turisti nekúpili! Predstavujem si školský výlet dvanásťročných detičiek, ktoré sa radšej napijú z vody čo majú v batôžteku a z terasy obdivujú Velické pleso a vodopád, a vtedy príde inkasovať správca týchto priestorov! Ale - zabudnime na to. Gerlach tu určite bude stáť aj potom, keď už Sliezsky dom nebude. Možno postačí aj búdka Klubu horských vodcov.

Velické pleso bolo zamrznuté. Po okrajoch sa utvoril prsteň vody, uprostred ľad a na ňom sneh. Voda Velického potoka pod plesom zurčala medzi snehovo-ľadovými kryhami. Vodopád bol zamrznutý a zaviaty snehom.

Chodník na Hrebienok bol ešte označený zimnými tyčami. Bol uzulinký, veľa ľudí tadiaľ ešte nešlo, aj keď na túto časť chodníka Tatranskej magistály neplatí zimné uzavretie. To je do 15. júna, ale týka sa len niektorých chodníkov a sediel. Tých exponovanejších. Vlastne prístupné sú všetky vysokohorské chaty okrem Chaty pod Rysmi.

Cesta na Sliezsky dom je aj v zimnom počasí turisticky prístupná. Možni ísť po zeleno značenom chodníku, alebo po asfaltke, ktorá je aj v zimnom období odhŕňaná. Okolie Velického plesa je čarokrásne, a zaručene nielen preto, že je na úpätí najvyššieho tatranského štítu Gerlachu, týčiaceho sa do výšky 2654,4 m n.m. Malebnosť tohto prostredia umocňuje Velické pleso a do neho padajúci vodopád. Oproti Gerlach je Velická kopa, nad ňou Veľká Granátová veža. Pri pohľade na juh sú vidno zasnežené vrcholy Nízkych Tatier.

Zašiel som na záveternú časť Sliezskeho domu pred terasou a potužil sa zo svojich zásob. Takže som zrelý na pokutu. Ale nemal ma kto pokutovať, lebo - ak tu vôbec niekto už bol - tak ešte spal.

Pri chodníku začal pískať svišť. Nemyslel som si, že sú aj poblíž chaty. Zopár rokov ich vídam nad vodopádom, v Kvetnici. Nevidel som ho, hoci zaručene mal kdesi nablízku už hlavu vystrčenú zo snehu.

Takže: jar je tu, je čas na ďalšie túry.