Veľká Studená dolina

Môj pôvodný plán na tatranskú „rýchlovku" 15. júla bol prejsť Malou Studenou dolinou cez Priečne sedlo do Veľkej Studenej doliny a chytať v Poprade spoj na Muráň a tam na Tisovec. Čistého času na túru som mal asi šesť a pol hodiny. Ale už cestou zo Starého Smokovca na Hrebienok mi bolo jasné, že je to nereálne, tak som išiel len do Veľkej Studenej doliny. Prešiel som cez Zbojnícku pláň, od Starolesnianskeho plesa cez malé snehové pole na Zbojníckom spáde, potom chodníkom, ktorý sa za týmto polom stáča doprava. Ním som išiel asi štvrť hodiny a ešte pred Sivými plesami sa otočil a vrátil späť.

Slnko pieklo. Časový rozpis na cestu hore pre mnou naplánovanú túru je takýto:
1 1/4 hodiny zo Starého Smokovca po križovatku pri vodopádoch Veľkého Studeného potoka, 2,5 hodiny od tejto križovatky po Zbojnícku chatu, 1 hodinu po Sivé plesá (po ne som mal v pláne ísť), prípadne pridať ešte polhodinový výstup k Streleckej veži. Spolu vyše 5 hodín. Musel som to prejsť za tri a pol hodiny a tri hodiny si nechať na návrat. Triapolhodinový časový limit mi však vypršal ešte pred Sivými plesami, takže som ich „vypustil", rovnako aj výstup k Streleckej veži.

Chodníkom na Zbojnícku chatu išli húfy turistov. Bolo tu malé korzo. Najviac sa zhľukovali pri prechodoch cez Veľký Studený potok. Tu do seba doslova vrážali, podobenkovali sa, čľapkali sa vo vode.

Už od prvého mostíka cez potok je dolina typicky vysokohorská. Kosodrevina je chudobnejšia, výhľady na vrchy otvorené. Nečudo, že tu turisti posedávajú na kameňoch vedľa chodníka a kochajú sa výhľadmi.

Kto od Zbojníckej chaty nechce ísť cez sedlo Prielom smerom k Zamrznutému plesu a ďalej, povedzme Velickou dolinou k Sliezskemu domu, zdanlivo by tu mal túru končiť. Ovšem nemusel, lebo mohol v smere značenia na Priečne sedlo (cez neho nemožno ísť, lebo prechod je povolený len v opačnom smere) ísť k Streleckej veži (2130 m n.m.). Prechádza sa okolo Sivých plies a zo Streleckej veži je turista odmenený krásnymi výhľadmi. Od Sivých plies treba severovýchodným smerom výjsť niekoľkými serpentínami nahor na návršie a odtiaľ južným smerom po neznačenom chodníku pohodlne až na vrchol Streleckej veže. Je to bežná odbočka zo značenej trasy, absolútne tolerovaná. Do kotlín sa však nepokúšajte ísť, to by mohlo byť za mastnú pokutu. Bohužiaľ, ja som si Sivé plesá a Streleckú vežu musel odpustiť. Chýbali mi, zhruba, dve hodiny.

Cestou k Zbojníckej chate je vo vyššej partii ešte jeden mostík cez potok. Tu sa Veľká Studená dolina rozokláva. Strmé stúpanie chodníka pokračuje vľavo.

Najprv sa z plies objaví Vareškové pleso. Je po ľavej strane chodníka a možno k nemu prejsť. Viacerí turisti tu odpočívali. Ja som si dnes takýto luxus dovoliť nemohol, musel som makať, aby som to stíhal.

Kúsok vyššie od Vareškového plesa je Dlhé pleso. Je to taký rožok vody. Z chodníka vidno najprv jednu polovicu rožka, potom druhú. Pleso zanáša sutina, ktorá ho odsúdila na zánik. Jeho život potrvá hádam ešte tak päťdesiat rokov.

Hneď nad plesom je chata. Volá sa Zbojnícka. Keď onoho času vyhorela, robila sa na jej znovupostavenie verejná zbierka. Rekonštruovaná bola v roku 1998. Aj ja som dal dvacku, takže je trochu aj moja.

Kávu som si odpustiť nedokázal, aj keď ručičky na hodinkách varovali pred týmto prepychom. Opýtal som sa slečny pri výčape, či mi ju neprinesie von. Hoci tu nemali ani živáčika, odpovedala, že také služby neposkytujú, že nech si len pekne počkám. Na Zamkovského chate je ochota predsa len väčšia... Bola to útla dievčinka, žiaden uťahaný nosič. Aj tých som cestou stretol. Mali toho na chrbáte toľko, že mne sa podlomili kolená už pri pohľade na to bremeno. Klobúk dolu, páni.

Nižné Sesterské pleso je jediné z troch Sesterských plies, ktoré možno nazvať jazierkom. Prostredné a Vyšné sú iba neveľké mláky vody.

Starolesnianske pleso je krásne. Je povyše Sesterských plies, po pravej strane žlto značeného chodníka na Priečne sedlo. Za ním vidno Strelecký hrebeň a ďalej Prostredný hrebeň s nádhernými vežičkami. Dominujú štíty Žltej veže, Prostredného hrotu, Chmúrnej veže, Malého kostola (2095 m n.m.) a Zadného Oštepu.

Táto oblasť, ktorou vedie chodník, sa volá Zbojnícka pláň. Sú z nej vyhľady na končiare Javorových štítov, Ostrý štít, Širokú vežu a štíty Prostredného hrebeňa. Zbojnícke plesá (po ľavej strane) veľmi dobre nevidno. Sú dosť v diaľke a v ich vode sa tak výrazne odrážajú okolité kopce Svišťového chrbátu, že plesá splývajú s okolím. Z piatich Zbojníckych plies možno vidieť z chodníka len tri: Nižné, Prostredné a Vyšné.

Chodník na Priečne sedlo prechádza cez Zbojnícky spád. Tu sa prudko stáča doprava. Prechod cez tento úsek nie je vôbec náročný, aj keď je tu snehové pole. K Ľadovému plesu (2056 m n.m.) chodník nevedie. Je to najväčšie pleso vo Veľkej Studenej doline, aj keď ho literatúra za najväčšie neoznačuje. Mám pocit, že literatúra zastarala. Terasa, na ktorej je Ľadové pleso, je nad zákrutou chodníka v Zbojníckom spáde. Z Ľadového plesa vyteká Veľký Studený potok, hoci zo začiatku až taký veľký nie je.

Vo Veľkej Studenej doline je síce 24 plies, ale všetky vidieť nemožno, lebo by turista musel porušiť zákaz chodenia po vyznačenej trase. Bohužiaľ, patrí k nim aj Ľadové pleso.

Sivé plesá k tým, čo nemožno vidieť síce nepatria, ale v prípade tejto mojej túry áno. Pohľad na hodinky mi nadiktoval, že ak chcem chytiť plánované spoje, tak musím rýchlo mazať späť.

Spoje som, nakoniec, stihol. Výlet, až na to, že som si pripiekol hlavu, dopadol fajn.