Tisovecký okruh

Keďže mám už dva roky dovolenkový byt v Tisovci, tak je celkom pochopiteľné, že mám dosť „prebrúzgané" okolité kopce a zaujímavosti. Aj 14. apríla som si urobil miestnu tisoveckú túru: Tisovec - tunel pod Dielikom - tisovecký kameňolom - Hradová - Tisovec. Túra mi trvala asi šesť hodín aj s prestávkami.

Po sedlo Dielik, ktoré je v nadmorskej výške 579 m, som išiel po hradskej (modrá značka) smerom na Muráň. Táto cesta sa volá Gotická cesta a smeruje z Číža cez Rimavskú Sobotu, Tisovec, Muráň, Revúcu, Rožňavu až po hrad Krásna hôrka. Na konci Tisovca je zľava cintorín a sprava futbalový štadión. Kúsok ďalej je kvalitný a výdatný minerálny prameň (kyseľka), bohatý na magnézium. Voda z prameňa je chutná, mierne perlivá.

Neďaleko prameňa by mal byť vchod do unikátneho tunela. Tisovecký portál však nemá dokončený zárez a nie je ani odvodnený, preto je jeho vchod utopený v akomsi jazierku. Kúsok ďalej (cca 10 m) je v „utopenom tuneli" aj prevalená klenba a veľká časť tunela v tejto oblasti je zatopená vodou. Tunel je dlhý 2003 metrov. Hoci bol kompletne prerazený až po muránsku stranu, nikdy nebol sprevádzkovaný. Na strane od Muráňa boli dokončené aj oporné múry. Aj keď plán výstavby tunela, rovnako ako celej spojnicovej železničnej trasy medzi Tisovcom, Revúcou, Lubeníkom, Slavošovcami a Nižnou Slanou, sa začali už pred 2. svetovou vojnou, vojna výstavbu zabrzdila. Krátko po vojne sa stavba trasy obnovila, ale nikdy nedokončila. Aj sláva hutníctva v Tisovci sa pomaly vytrácala. Už to nebol ten Tisovec, ktorý produkoval dve tretiny železa pre celé Rakúsko-Uhorsko. Miestni pamätníci však vravia, že si cezeň ľudia kedysi skracovali cestu.

Sedlo, pod ktorým tunel prechádza, vytvorila erózia tak, že rulové tisovecké pásmo sa nasunulo na muránsku vápencovú kryhu. Preto bol tunel už pri výstavbe veľmi tlačivý a mokrý. Aj tak sa však celá tunelová rúra vykopala a obložila kameňmi, vybudovali sa portály na oboch stranách tunela, ale zárubné múry len na revúckej strane. (Len pre zaujímavosť: vchod na tisoveckej strane je v okrese Rimavská Sobota a na muránskej v okrese Revúca.) Hodnota tunela bola k 1. januáru 1949 vyčíslená na 349,4 milióna Kčs. To bolo ešte pred výmenou peňazí, ktorá (ak sa nemýlim) prebehla 1:10. Takže v korunách asi 35 milióna. (V tom čase stál rožok 25 halierov a liter mlieka 1,50).

Chcel som nájsť tisovecký portál (už niekoľký raz!) ale nepodarilo sa mi to. Keď som sa na to pýtal mladej slečny, ktorá bola na dvore v domčeku nad prameňom, tak tá, hoci bola miestna, o ničom takom ako vchod do tunela nevedela. Ale mala len azda 16 rokov. Preto som asi 3 či 4 kilometre išiel Gotickou cestou k sedlu Dielik.

Muránsky portál je smerom na Muráň po ľavej strane v zráze pod úrovňou cesty. Najprv som ho hľadal v lese na pravej strane, kde som jasne rozoznal zvyšky železničných návesov. Vedel som, že vchod je pri lúke zvanej Paseky, len som nevedel, kde presne. Je tu aj autobusová zastávka, ale diaľkové autobusy tu nestoja, len tých zopár miestnych spojov. Vchod do tunela je však dômyselne skrytý na opačnej strane v lesnom poraste.

Tunel je chránená oblasť, lebo patrí k najvýznamnejším stredoeurópskym zimoviskám netopierov. Celkovo do 10-tisíc netopierov jedenástich druhov tu vraj prečkáva zimné mrazy.

Vchod do tunela bol otvorený, preto som doň vošiel. Uprostred tiekla voda, ako-tak suché boli iba okraje tunela. Niektoré miesta boli zaplnené kašovitým blatom. Povedal som si, že pôjdem tak ďaleko, ako sa bude dať, ale toto predsavzatie mi vydržalo len necelých sto metrov. Potom som v sliepňajúcom svetle čelenky videl čosi ako veľké stopy. Nevylúčil som, že mohli byť medvedie. Preto som sa radšej vrátil.

Späť som nešiel po hradskej, ale po chodníku idúcom vedľa tunela a nad ním. Smeroval v lesnom poraste do Tisovca a bol po pravej strane hradskej. Miestami chodník úplne zanikal, inokedy bol parádny. Ale človiečika by som na ňom asi len tak ľahko nestretol. Iba ak ako kostru zvera, ktorú som si aj nafotil.

Po nejakej hodine ma cesta priviedla rovno do tisoveckého Ryers Rock: kameňolomom rozťatý vrch 479 m vysokj Čremošnej, ktorý je vidno už zďaleka. Má charakteristickú červenú farbu a mnohí vravia, že špatí okolie. Asi som zvrhlík: mne sa páči. Je výnimočný, charakteristický a nezabudnuteľný. Ľudia môžu zabudnúť, ako vyzerá „ten" Tisovec, ale keď im poviete, že to je to mestečko, kde je ten kameňolom, tak si spomenú.

Vyšiel som pri železničnej stanici a po modrej značke a žiadnej značke som prestúpil na žltú. Pri katolíckom kostole som v smere značky zabočil doprava, prešiel uličkou za posledné domy, prišiel na Kordove lúčky, vošiel do lesa a v smere značky sa vybral na kopec Hradová.

Keď som tadiaľto šiel prvý raz, tak som na jednom mieste mal problém so značkou: stratila sa mi. Bolo to pri zabočení doprava na rúbanisko, kde načas značka zmizla. Teraz som však už išiel po pamäti.

Azda za tri štvrte hodiny som bol pri Okrúhlom kameni (825 m). Je to skalnatý monolit na začiatku hrebeňovky na Hradovej. Hoci výstup začína reťazami, ďalej to už je absolútne v pohode, náročnosť asi -1 a prevýšenie zhruba 500 metrov.

Náučný chodník Hradová je dlhý 3,12 km a kopíruje turistický chodník. Oddychové miesta spestrujú osadené informačné panely a lavičky. Náučný chodník pozostáva z deviatich náučných tabúľ a jedného informačného bodu, ktorým sa chodník začína, hoci ja som tentoraz išiel z opačnej strany. Informačný bod tvorí prístrešok, ktorý sa nachádza neďaleko centra mesta (100 m). Prvý informačný panel je na autobusovej zastávke, ktorý informuje turistov o existencii chodníka a ostatných miestach ktoré môžu v Tisovci navštíviť. Tisovská Hradová (887 m n. m.) je spolu s kameňolomom najvýraznejšia krajinná dominanta mesta. Tento mohutný vrch z vápencových brál a s početnými jaskyňami poskytoval ľuďom bezpečné bývanie už od mladšej doby kamennej. Stopy po pravekom osídlení dodnes nachádzame takmer po celom hrebeni. Vrchol Hradovej ukrýva aj zvyšky stredovekého hradu, opradeného množstvom legiend. Súradnice GPS: N 48°40'51.88", E 19°55'18.06".

Hrebeňovka Hradovej bude aj pre náročného turistu celkom príjemným prekvapením. Sú z nej nádherné výhľady na Muránsku planinu, Veporské pohorie, masív Tŕstie, gemerské vrchy ba aj na Nízke Tatry. Zhruba uprostred hrebeňovky sú pozostatky hradu. Najvyšší bod hrebeňovky je vo výške 887 m n.m. Hrebeňovku uzatvára vyhliadková skala, na ktorej veje slovenská zástava.

Serpentínami chodníka som zišiel až do Tisovca a vyšiel pri evanjelíckom kostole. Potom som sa uličkou za kultúrnym domom vybral k Vachtovému jazierku. Tento chránený areál je výnimočný tým, že tu rastie vzácna vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata). Od jazierka do môjho bytu je to už len nejakých päť minút chôdze, takže tým sa túra končila.

Poznámka: Medzi priloženými obrázkami je niekoľko takých, ktoré som nefotil na tejto túre ale inokedy.