Rakytovské plesá

Rakytovské plesá boli cieľom mojej túry 18. mája 2010. Počasie ma malo odradiť, ale nestalo sa. Štrbské Pleso ma skoro ráno privítalo v hustej hmle. Ale nepršalo. Aspoň spočiatku.

Viditeľnosť bola tak na 5 až 10 krokov.

Čítal som o nízkom stave vody v Štrbskom plese, tak som bol zvedavý, ako to s nim vyzerá. Okraje plesa pri brehu však nenaznačovali, že by bol jeho stav až taký nízky. Keďže sa hmla nezdvihla ani pri mojom návrate z túry, tak sa môžem o výške hladiny Štrbského plesa vyjadriť len pocitovo: Nezdá sa mi, že je v ňom podstatne menej vody ako po iné roky.

Po zelenej značke, ktorá smeruje k rázcestiu Biely Váh (ďalej pokračuje až k Trom studničkám) som sa vybral za Rakytovskými plesami. Minulý rok som tiež šiel po tomto chodníku k Smrekovickým plieskam. Oproti minulému roku sa chodník zjavne vylepšil. Niet na ňom neprehľadných miest, značky sú premaľované. Cestou prechádza turista okolo troch úplne nových studničiek, ale nie sú to tie na konci zeleno značeného chodníka. Tie sú vzdialené od nich azda hodinu a trištvrte chôdze. Nové studničky sú na trase asi 20 minút od Štrbského plesa. Dve sú drevené, jedna je ako prameň v kameňmi vymurovanej priehlbine.

Tak, ako pri minuloročnom hľadaní Smrekovických pliesok, aj tento raz som musel zabočiť lesníckou cestou do polomu, ibaže o niečo ďalej, nie v Smrekovici, ale pod pod vrchom Rakytovec.

Pod Rakytovcom azda úspešne prebehla výsadba mladých stromčekov. Priznávam, že neviem, aký je to druh ihličnana; priesady boli ešte veľmi mladé a práve sa začínali trochu zeleňať. Zelená mala modrastý nádych; možno to robila tá hmla. Boli však vysádzané husto v úzkych pásoch, čo tak trochu v rozsiahlom území polomu Rakytovca pripomínalo ruské rozorané celiny, kde sadili obilniny iba v úzkych pásoch na okraji. Priznávam však, že som nesnoril po stromčekoch, ale po plesách, takže som sa na túto činnosť lesných robotníkov až tak nezameral. Už aj preto, že okolie bolo posiate medvedími výkalmi, takže som sa necítil dvakrát bezpečne.

Vo vzdialenosti asi 300 m SZ od vrcholu Rakytovca (1325,4 m n.m.) sú tri malé Rakytovské plesá. Zumoval som už na ne fotoaparátom zo Soliska aj z Kriváňa, teda viem, kde ležia. Ale vedieť to a v hustej hmle, v polome a v tom čase už aj v daždi ich nájsť nebolo až také jednoduché, ako som si myslel. Môj cieľ bol takýto: vyjdem na Rakytovec, poobzerám sa a uvidím Rakytovské plesá. Dovidel som však akorát tak pod svoje nohy, takže mi nezostávalo iné, ako sa buď vrátiť späť, alebo po plesách snoriť.

Keďže sa nerád vzdávam, tak som snoril. Vedel som, že ich nájdem len tak, keď takmer do nich stúpim.

Voda mi čľapkala pod nohami, na rozsiahlych machovitých úsekoch som šiel ako po napitej špongii; topánky sa mi do machu norili asi na desať centimetrov. Bolo to zdĺhavé, nie dvakrát príjemné, ale nakoniec som ich predsa našiel. Horšie to už bolo s fotením. Priznávam, nemám veľa skúseností s fotením v hmle. Aj keď viem, že nutne zlý zase nemusí byť obrázok robený za takýchto podmienok viditeľnosti. Spomínam si, že asi pred štvrťstoročím vyhrala jedna fotografia robená v hmle v nejakej kategórii World press photo prvú cenu. Nebola to však Hlavná cena. Dokonca mám v pamäti aj fotografiu z knihy o medveďoch v Tichej doline, kde je jeleň, ktorému sa v hmle črtá len časť hlavy a rohy. Ale to robili páni fotografi a ja sa za pána čo sa fotenia týka nepokladám.

Rakytovské plesá sú tri: Malé, Nižné a Vyšné. Nižné Rakytovské pleso je v nadmorskej výške 1305 m, Vyšné je v nadmorskej výške 1307 m. Plesá sa rátajú do Furkotskej doliny najskôr preto, že neďaleko nich tečie Furkotský potok. Dá sa však povedať aj to, že plesá sú na úpätí dvoch dolín: Važeckej a Furkotskej.

Pod Rakytovskými plesami si nie všetci naozaj predstavujú Rakytovské plesá. Zvyknú sa totiž zamieňať za Smrekovické. Podarilo sa to aj portálu „Vysoké Tatry - info - Encyklopédia regiónu Vysoké Tatry" a rovnako portálu „azet.sk". Neviem, ktorému skôr. Ovšem azet.sk uvádza aj GPS súradnice... To len aby ste sa podľa nich neriadili... Zámenu úspešne završuje portál „cs.wikipedia", ktorá uvádza, že „Rakytovské pliesko bylo dříve známé také Nižní Smrekovické pliesko". Ďalším portálom sa „podarilo" zmixovať Rakytovské a Smrekovické plesá dokonca aj s Furkotskými... To pravdepodobne preto, že Poliaci Wahlenbergove plesá nazývajú Furkotské, tak niekto sa pričinil o to, že tie Furkotské premenoval na Rakytovské a Rakytovské na Smrekovické. Skutočné Smrekovické sú v takom stave zániku, že ich vlastne iba zrušili. Stačí, keď to zbabre jeden, ostatní to potom preberajú. Na portáloch azet a Vysoké Tatry okrem iného ich chybu prezrádza aj nesprávne uvedená nadmorská výška.

Vracal som sa cestou, po ktorej v zime vedie bežecká trasa. Vyšiel som na červeno značený chodník Magistrály zo Štrbského Plesa k Jamskému plesu neďaleko od rázcestia do Furkotskej doliny a kWahlenbergovým plesám. Hoci som mal v úmysle fotiť aj Furkotské plesá, svojho úmyslu som sa v tomto počasí vzdal.

Cestou som stretol lesných robotníkov, ktorí úspešne pílili posledné zdravé stromy poblíž chodníka. Neviem, v záujme koho sa tu stále píli a píli, ale moja zlosť je slepo jednostranná: Vrelá vďaka G&T za ekologické zveľaďovanie Tatier. Akýže veľký je fanklub na vašom portáli o pomoci Tatrám? Tritisíc? No, čo už...