Mengusovská dolina

Mal som takú ideu, že vyjdem počas jednej túry na dva tatranské štíty: Rysy a Kôprovský štít. Pochopiteľne, mojim spôsobom, na otočku z Bratislavy.

Rýchlik z Bratislavy do Tatier odchádza o 0:10 h. Na stanici bolo plno ľudí, pre istotu som si kúpil miestenku. Nuž, sú letné prázdniny... Skoro ráno 20. 7. som vystúpil zo zubačky na Štrbskom plese, okľukou som prešiel na hradskú k Novému Štrbskému plesu (aby som si ho spodobenkoval pri východe slnka) a potom zabočil k Mlynickým rybníkom, prešiel chodníkom pri Mlynici pod viaduktom cesty a vošiel do lesa na červeno značený chodník smerujúci k Popradskému plesu. Rozpisový čas po Popradské pleso udáva niečo vyše hodiny.

Od Popradského plesa sa ide po modro značenom chodníku. Po rázcestie s odbočkou do Žabej doliny je rozpisový čas 35 minút. Krátko sa ide oblasťou lesa, potom je chodník lemovaný kosodrevinou.

Najprv som išiel na Rysy. Zo spomínaného rázcestia, ktoré je hneď za mostíkom cez Žabí potok, vedie do Žabej doliny a ďalej na Rysy červeno značený chodník. Už v skorých ranných hodinách bolo na ňom veľa turistov. Viacerí ma predbiehali. Buď boli napospol všetko dobrí chodci, alebo som mal pomalší deň.

Červeno značený chodník už v dolnej časti prechádza cez mostík na Žabom potoku. Od tejto partie traverzuje až do Kotliny Žabích plies, ktoré sú v nadmorskej výške 1919,5 m (Malé Žabie pleso) a 1921 m (Veľké Žabie pleso). Potom sa chodník v Kotline pod Žabím koňom stáča doprava do Dolinky pod Váhou. Boli tu snehové polia a aj na krátkom úseku istenom reťazami boli kamene mokré.

Chata pod Rysmi je v nadmorskej výške 2250 m. Cestou som stretol nosiča. Mal v krošni dva sudy s pivom, fľaše s vodou a rôzne balíky s potravinami. Bol to úplne normálny chalan, žiaden vymakano nekompletný svalnáč. Pýtal som sa ho, koľko si naložil: že 120 kíl.

Pri chate som si zratúval sily a čas, či si môžem lajsnúť výstup na štít Rysov. Usúdil som, že jedno aj druhé je nad moje dnešné možnosti. Času by som potreboval zhruba o dve hodiny viac, a chýbali by mi aj sily, keďže už cesta na chatu mi dala riadne zabrať. Tak som od pôvodného plánu zdolať dva štíty upustil. Čakala ma ešte cesta na Kôprovský štít. V horách je vždy dôležité vedieť odhadnúť svoje sily.

Zostúpil som rovnakou trasou k rázcestiu v Mengusovskej doline a odtiaľ pokračoval v smere modro značeného chodníka k Hincovým plesám. Po pravej strane som mal výhľady na chrbát Mengusovského Volovca, po ľavej za Sataními vrchmi čneli štíty Bašty, Satan, Veľká Capia veža a Hlinská veža.

Po hodinovom stúpaní som prišiel do Hincovej kotliny. Najprv som videl Hincove oká, potom najväčšie pleso na slovenskej strane Tatier - Veľké Hincovo pleso, ktoré je v nadmorskej výške 1995 m. Človek by o ňom nepovedal, že má dvakrát toľko vody ako Štrbské pleso. Týčia sa nad ním končiare Mengusovských štítov a pokračuje od neho modro značený chodník do Vyšného Kôprovského sedla (2180 m n.m.). Malé Hincovo pleso je vidno už z prvých partií chodníka smerom na Kôprovské sedlo.

Na Kôprovský štít je zo sedla rozpisový čas trištvrte hodiny. Už nad Hincovými plesami nebola až taká tlačenica turistov. Väčšina mala cieľ túry sem. Zo sedla na štít išli turisti poriedko. Predo mnou to boli len traja Poliaci, ktorí ma predbiehali už dávnejšie. Vlastne najprv boli štyria, ale jedna dievčinka z tejto partie začala zaostávať. Predbehol som ju ešte pred Kôprovským sedlom a mám pocit, že som ju potom už ani nevidel. Asi na štít nepokračovala.

Po výstupe chodníkom vysypaným mokrou sutinou a balvanmi na vrch hrebeňa chrbtu Kôprovského štítu sa ide po hrebeni azda desať minút s konečným stúpaním na štít, ktoré je po balvanoch. Pred rokom som zo štítu nič nevidel, lebo bola nízka oblačnosť. Aj pri tejto túre mraky hrozili čímsi podobným. Boli však riedke a rýchlo sa prevaľovali nad dolinami.

Z vrcholu sú nádherné výhľady nielen do Mengusovskej doliny na Hincove plesá, ale aj do Kôprovej doliny a Temnosmrečinskej doliny, kde sú dve krásne Temnosmrečinské plesá: Nižné a Vyšné. Všetky výhľady sú tu úchvatné: na Čubrinu a Mangusovské štíty, na sedlo Chalubinského vráta a celý Hrubý hrebeň a Hrubý štít, na zazeleňané Temné smrečiny pod plesami, na štíty Tatier na poľskej strane. Vidno Dolinu Pieciu Stawów Polskich a pleso Czarny Staw Polski. Nad ním sa týči Kozi Wierch. Vidno stužky chodníkov v poľských Tatrách.

Na štíte som sa stretol len so spomínanými tromi Poliakmi, pri zostupe som sa ešte stretol s niekoľkými turistami. Počasie prialo, hoci na vrchole bolo chladno a musel som si obliecť vetrovku, ktorú som si v Mengusovskej doline zase vyzliekol. V tričku som prišiel až do Štrby. Väčšina ľudí mala svetríky, mikiny alebo vetrovky a počul som, že sa sťažujú, že je im zima. Asi som bol rozhecovaný, keď som chlad nepociťoval. Ale pre istotu som si na seba hodil ešte jedno tričko s dlhými rukávmi.

Výlet sa skončil, vlak s odchodom zo Štrby o 15:45 h som chytil, a aj keď som svoj cieľ vyjsť na dva štíty nenaplnil, bol som spokojný.