Jamnícka dolina

Jamnícka dolina

Konečne som sa odhodlal na túry v Západných Tatrách. Doteraz ma vždy odrádzalo to, že žiadna sa nedá urobiť na otočku, že sa budem musieť (hoci len kvôli jednej túre) niekde ubytovať na dve noci, že nenájdem z Bratislavy také spoje, pri ktorých by neboli čakacie doby cez jednu hodinu.

V Bratislave som v pondelok 10. 8. klasicky nastúpil na nočný vlak s odchodom 0:10 hod. V Liptovskom Mikuláši som bol o 4:03 a hodinu a pol čakal na autobus do Pribyliny. Ubytovanie na 3 noci som mal rezervované v chate Jakubina v ústí Račkovej doliny. Chata Jakubina je v správe autokempingu Račkova dolina. Naplánované som mal 3 túry, jednu hneď v pondelok.

Na všetky tri túry som sa pripravil: mal som presný rozpis, koľko trvá pokým prejdem od jedného rázcestia k druhému, čo uvidím, kde asi spomalím, kde asi budem rýchlejší ako rozpisový čas, atď. Aj tak je potom skutočnosť celkom iná, ale aspoň si môžem povedať, že som sa snažil.

Ubytoval som sa na chate a o 7:30 vyrazil na túru.

Rozpis trasy: Chata Jakubina - Nižná lúka - Záhradky - rázcestie pod Hrubým vrchom - Jamnícke plesá - Jamnícke sedlo - Ostrý Roháč (2087,5 m) - sedlo Plačlivé - štít Plačlivé (2124,5 m) - späť do sedla Plačlivé - Žiarske sedlo - Záhradky - chata Jakubina. Rozpisový čas bol na 615 min. Trasu som si upravil takto: pridal som „rýchlovku" z Jamníckeho sedla na štít Volovca (2063,5 m) a späť do sedla, čo obnášalo 75 min., a zo Žiarskeho sedla som nešiel na chatu Jakubina plánovanou trasou (ktorá mala rozpis 225 min.), ale zišiel do Žiarskej doliny a od chaty v Žiarskej doline až k parkovisku v ústí Žiarskej doliny a na hradskú (rozpisový čas 185 min.), kde som chytal autobus do Okružnej a v Okružnej autobus do Pribyliny. Plánovaný príchod do chaty som mal 18:15 hod., ale prišiel som asi okolo19., lebo som si pred vstupným areálom do Múzea liptovskej dediny dal kávovú pauzičku. Rozpisový čas reálnej trasy (+ čas od autobusu z Pribyliny na chatu - 75 min.), som si v konečnom dôsledku nadĺžil o 110 min. Teda túra o ktorej píšem mala rozpisový čas 725 min., plus čakanie na autobusy a cesta autobusom. Chcem tým povedať len toľko, že tí, čo sa rozhodnú podobnú túru kopírovať, musia mať slušnú kondíciu, aby zvládali rýchlejšie tempo, ako udávajú rozpisové časy.

Neviem, prečo si kemping v Račkovej doline hovorí, že je v ústí Račkovej doliny, keď je vlastne v ústí krátkej Úzkej doliny, do ktorej sa zlieva Jamnícka dolina a Račkova dolina. Rovnako však neviem ani to, prečo sa po sútoku dvoch rovnocenných potokov (Jamníckeho a potoku Račková) potok volá naďalej potok Račková. No neviem ani to, prečo má potok Račková ženské meno ale dolina a plesá (Račkova - Račkove) mužské... Je toho veľa, čo neviem. Pochopil som však, prečo sa chata volá Jakubina: je od nej vidno jediný štít - 2194 m vysokú Jakubinu (pozri úvodný obrázok).

Jamnícku a Račkovú dolinu delí hrebeň Otrhancov so štítmi Ostredok, Nižná a Vyšná Magura, Jakubina a Hrubý vrch, ktorý je aj hraničným štítom s Poľskom.

Keďže som išiel do Jamníckej doliny, sledoval som stále modrú značku až do Jamníckeho sedla.

Chodník do sedla prechádza okolo nádherných Jamníckych plies: Nižného a Vyšného. Zo sedla je vidno len na Vyšné Jamnícke pleso, ale z výstupovej trasy na štít Volovca a na Ostrý Roháč sú už vidno obidve plesá. Zo sedla sa otvára výhľad na Roháčske plesá, dokonca vidno aj Ťatliakovu chatu a nad ňou Ťatliakovo jazero.

Menej zdatní turisti môžu svoju túru ukončiť v Jamníckom sedle. Výhľady z neho poskytnú človeku všetko, čo môže potešiť jeho dušu a oči. Kto sú trúfa na viac, môže sa rozhodnúť, či pôjde vľavo na Ostrý Roháč, alebo vpravo na Volovec, hraničný štít s Poľskom (Wolowiec). Z Volovca sú vidno všetky Roháčske plesá, dokonca aj Štvrté/Horné Roháčske pleso.

Ostrý Roháč je skutočne ostrý. Nevymyslíš krajší skalolezecký terén. Keď som naň šiel, pridali sa ku mne traja Češi, asi tak štyridsiatnici, ktorí ma sledovali z Jamníckeho sedla, ako idem z Volovca. Vraj sa pobavili, keď som si pri zostupe zapálil cigaretu... Keby som vedel, že sa niekto pozerá, tak to ani za svet nespravím. Zdalo sa im, že na môj vek mám priveľmi ľahkú chôdzu. No neviem..., lebo oni boli celkom vymakaní; mali kraťasy, a to že cvičia je poznať podľa svalov na nohách. Keď som sa ich na to pýtal, tak mi to potvrdili. Ja nemám svaly; zabudli sa mi urobiť. Aspoň také, čo vidno. Tak som po dlhom čase nešiel ako sólista, ale ako člen 4-člennej skupinky. Čakali sme sa na štítoch Ostrého Roháča a štítu Plačlivé. Na tabuliach si píšu Plačlivô. Bôže môj!

Už kdesi v polovici výstupu na Ostrý Roháč vidno do Žiarskej doliny a na Plačlivé pliesko. Malinké Žiarske plesá, ktoré sú na opačnej strane Žiarskeho sedla smerom do Jamníckej doliny, nevidno.

Po Žiarsku chatu je Žiarska dolina celkom príjemná. Od nej na mňa veľmi nezapôsobila, preto ma prekvapilo, že tam bolo toľko turistov. Aj parkovisko v závere doliny bolo našľapané. Neviem, čo sem turistov ťahá: celkom obyčajný les, obyčajný potok, obyčajný chodník, málo výhľadov. Možno chceli vidieť Šarafiový vodopád (celkom obyčajný), alebo stopy po storočnej lavíne (ja som ich nevidel), alebo sa prišli pokloniť na pietne miesto nad chatou pamiatke obetiam Západných Tatier.

Treba však priznať, že je tu slušné autobusové spojenie. Hoci je to stadiaľto po chatu Jakubina asi dvadsaťpäť kilometrov (navyše bez priamej cestnej spojnice), pohodlne a rýchlo (s jedným prestupom) sa to dá urobiť, ak ste na zastávke v tom čase, ako som bol ja: čiže do 16:40.

Do kempu - a ja na svoju izbu v chate Jakubina - som prišiel ešte za svetla.

Kemp musím len a len chváliť. Je v krásnom lesnom prostredí. Na chate stojí nocľah 8 eur, stanovacie miesto a poplatoky za stanovanie a auto sú tiež veľmi prijateľné. Je tu reštaurácia, bufet, bar, obchod s potravinami, veľmi čisté sociálne zariadenia. Všade je poriadok a čisto. Chata je tiež veľmi sympatická. Má aj spoločenskú miestnosť (telka, ping-pong). Samotný areál a jeho najbližšie okolie je vhodné aj pre menej mobilných ľudí. Krásne lúky, prehľadné lesy, veľa dubákov. Ceny v reštaurácii mierne. Napríklad denné menu je za 2,95 eur. Cez areál preteká potok Račková. Jeho zurčanie počuť aj z chaty. Veľmi príjemné, hoci na druhej strane jeho hukot môže pôsobiť na starších ľudí (budem konkrétny: na mňa) trochu močopudne. Telefón na recepciu kempu a chaty je  0445 200505 .