Jalovská dolina

Už si pripadám ako tatranský expres: Ďalšiu jednodňovú rýchlovku som robil 19. augusta. Cieľ mojej cesty bola Jalovská dolina v Západných Tatrách.

Do Liptovského Mikuláša som prišiel krátko po štvrtej hodine ráno. Tam som prestúpil na autobus do Jalovca a od autobusovej zastávky v dedine som nastúpil na naplánovanú túru o 5:35 h. Neviem stopercentne, či sa dolina volá Jalovská alebo Jalovecká. Všetky mapy a turistické knihy ju vedú ako Jalovskú, miestne značenie na rázchodníkoch je však Jalovecká. Ja som sa rozhodol pre to, čo je aj v mapách, teda pre názov Jalovská.

Túra: Jalovec - Jalovská dolina - Bobrovecká dolina - sedlo Pálenica - Sivý vrch - sedlo Podúvratie - Babky - Jalovec.

Časový rozpis na naplánovanú túru bol 8,5 h, a zhruba za rovnaký čas som ju aj absolvoval. Nie je to ťažká túra, až na drobnosti by sa dalo povedať, že pohodová.

Najprv som hľadal žltú značku v spleti chatiek nad dedinou. Chodníčky zabiehali všetkými smermi, na lúčky a do lesa, ale značky nikde. Keďže bol však smer absolútne jasný, tak som šiel tým smerom, kde som už zdola jasne videl tiahnuť sa poslednú Západotatranskú dolinu. Vlastne nie celkom poslednú, lebo ešte je za ňou aj Suchá dolina, ktorá sa od sedla Predúvratie prelieva do Bobroveckej doliny, odnoži Jalovskej doliny. Je to však dolina, ktorá steká až na oravskú stranu a je hraničnou medzi Západnými Tatrami a Chočskými vrchmi.

Jalovskú dolinu si budem pamätať ako dlhú vlhkú dolinu, plnú húb. Než sa ňou človek dopajdá do Rázcestia pod Lyscom, ubehne aj jeden a pol hodiny, a to je len v nadmorskej výške 1010 m. No keď si zoberiem, že autobusová zastávka v Jalovci je v nadmorskej výške 685 m, tak sa predsa len nejaké to prevýšenie nazbieralo. Na tomto rázcestí žlto značený chodník pokračuje do Bobroveckej doliny. Odtiaľto sa dá ísť aj na Parichvost. Parichvost je východná odnož Bobroveckej doliny, v spodnej časti zalesnený, horná časť je skalnatá. Hlboká dolina je zase severnou vetvou Parichvostu a vedie ňou turistický chodník až na Salatín. Samotný Parichvost vybieha žľabom Závraty na Baníkovské sedlo. Dolina Parichvost sa neslávne zviditeľnila nešťastím, ktoré v nej postihlo bývalého československého ministra životného prostredia Josefa Vavrouška a jeho dcéru v roku 1995, keď zahynuli pri páde lavíny.

Ja som neodbočoval na Parichvost, ale pokračoval po žlto značenom chodníku do Bobroveckej doliny.

Myslel som si, že bobry sa už z Bobroveckej doliny vytratili, preto ma prekvapilo, že na Polianskom potoku sú v lesných partiách viaceré bobrie haty. Bobry sa znovu vrátili do Bobroveckej doliny.

Na rázcestí bolo aj upozornenie, že táto oblasť je medvedie teritórium. Ale medveďa som nestretol. Len na lúkach plných čučoriedok v horných partiách Bobroveckej doliny (tam bola tabuľa, že je to kamzičie teritórium) som videl množstvo medvedích „nakladancov", výrazne zafarbených do modra. Asi si medvede neprečítali, že sú už v kamičom rajóne.

Na jednom mieste (bol to taký prudší stupák) boli pováľané stromy a haluzovina. Prechádza sa tadiaľ veľmi zle. Ale oveľa nepríjemnejší bol pre mňa asi 1,5-kilometrový úsek, kde uzulinký chodníček prechádzal medzi obrovskými lopúchmi. Bolo vlhko, preto ako som sa pri chôdzi obtieral o ne, tak mi z nich voda stekala na nohavice a do topánok. Lopúchy boli miestami také veľké, že mi voda natiekla aj za tričko.

Keď som sa už blížil k záverečnej lúčnej kotline Bobroveckej doliny, prechádzal som okolo dvoch bobroveckých plies: Najprv som šiel pri v lesnom poraste skrytom Čiernom Bobroveckom pliesku (1496,5 m n.m.), o niečo vyššie okolo Bieleho Bobroveckého plieska (1503 m n.m.). Po ľavej strane čnel Sivý vrch (1805 m n.m.), jediný kopec, ktorý je skalnatý, všetky ostatné okolité kopce sú zazelenené.

Do sedla Pálenica (1573 m n.m.) je už konečne trochu strmšie stúpanie. V jednej časti je z chodníka vidno aj Biele Bobrovecké pliesko. Zo sedla sú už výhľady parádne. Nádherne vidno štíty vrchov Západných Tatier, Bobroveckú dolinu, hrebeňovku, ktorá sa tiahne cez Sivý vrch, Chočské vrchy a Zuberec na oravskej strane. Zuberec je z tohto sedla len niečo cez dve hodiny chôdze.

Ja som išiel v smere červenej značky hrebeňovkou na Sivý vrch. Keďže všetky okolité kopce boli zelené, ako jediný skalnatý pôsobil trochu hrozivo. Zdanie však klamalo. Výstup bol celkom pohodový. Je to naozaj dominanta tejto lokality s veľmi pestrou flórou. Turistický atlas z roku 2002 hovorí, že najexponovanejšie úseky sú istené reťazami, ale z tejto strany výstupovej trasy nijaké nie sú. Ani nie sú potrebné. Pravdepodobne je výstupová trasa z opačnej strany, prechádzajúca v záverečných partiách cez Radové skaly, oveľa náročnejšia.

Zo Sivého vrchu som zostúpil na hrebeňovku, ktorá sa takmer rovinne tiahla do sedla Predúvratie (1570 m n.m.) a ďalej na tri hrbolovité vrcholy - Babky. Z nich najvyšší (posledný) je vysoký 1566 m.

Od sedla Predúvratie som nakúkal do Suchej doliny, ktorá od Predúvratia steká na jednej strane do Bobroveckej doliny a na druhej strane k Chočským vrchom (tvorí hraničnú dolinu medzi Západnými Tatrami a Chočskými vrchmi), či náhodou neuvidím Babkovo pleso. Ale „neuvidel" som.

Z vrcholu kopca poslednej Babky je nádherne vidno kus Liptova. Babky sú vlastne nad Liptovskou Marou, takže celú Maru máme ako na dlani.

Zostupová trasa z Babky je lúčna strmina. A pod lúkou aj lesná strmina. Až chodník príde na širokú spevnenú cestu, ktorou sa vraciam k východisku svojej túry - k rázcestiu do Jalovskej doliny a odtiaľ na autobusovú zastávku v Jalovci. Nie sú ani dve hodiny, keď už za chatkami pod horou idem asfaltkou k dedine. Naraz pri mne zastalo auto, v ktorom boli dve mladé ženy, že či nejdem do Bobrovca, vraj ma zvezú. Možno som pôsobil trochu schátralo, takže sa im pri pohľade na mňa uľútilo. Priznávam, celkom dobre mi to padlo. Autobus z Jalovca do Liptovského Mikuláša prechádza cez Bobrovec a ja som mal potom čas posedieť si v krčme oproti autobusovej zastávky takmer hodinu. Chvíľu som síce zvažoval, že pôjdem do bobroveckej reštaurácie Manderlak, nech si pripomeniem ten prešporský s vychýreným mäsiarom, ktorý už dva roky neexistuje, ale nakoniec som sa uspokojil aj s krčmou. Bola hneď pri autobusovej zastávke.