Pokúsim sa urobiť netypického sprievodcu po jednej z najznámejších tatranských dolín - Furkotskou dolinou.

Vybrali sme sa zo Štrbského Plesa červeno značeným chodníkom (Tatranskou magistrálou) smerom k Jamskému plesu. Po polhodine odbočíme vpravo na žlto značený chodník. Je to zhruba miesto, kde sa samotná Furkotská dolina začína. Hoci orientačne sa do nej radia aj nižšie položené partie, napríklad časť Smrekovice s dvoma Smrekovickými plieskami, či Rakytovec s Rakytovskými plieskami. Je to však naozaj len orientačné členenie, lebo napríklad Rakytovec by sme rovnako mohli pričleniť k Važeckej doline, ktorá v týchto partiách splýva s Furkotskou dolinou.

Takže sme na začiatku 5,5-kilometrovej Furkotskej doliny, v oblasti lesa. Stúpame hore chodníkom. Po ľavej strane vidíme malú chatku TANAP-u. Po rázcestie na Škutnastej poľane (rozčlenenie na žlto značený chodník, pokračujúci ďalej do Furkotskej doliny a chodník vedúci k chatám a lanovke pod Predným Soliskom (vzdialených cca 15 minút).

To už sme minuli oblasť lesa a časť oblasti kosodreviny. Chodník sa zopárkrát priblížil k Furkotskému potoku, čo bolo jediným spestrením tejto trasy, lebo výhľady na vrchy neboli dohromady žiadne.

Na Škutnastej poľane sa otvoria prvé výhľady na Furkotskú dolinu. Povedzme, že máme dostatok času a urobíme si prvú odbočku na Predné Solisko. Prídeme k Chate na Solisku a stúpame červeno značeným chodníkom na Predné Solisko. Z neho máme pekné výhľady do dolnej a strednej časti Furkotskej doliny. Vidíme to, okolo čoho sme prechádzali, ale nemali možnosť z chodníka vidieť; napríklad Nižné a Vyšné Furkotské pleso (pozri obr.). Dovidíme až na Sedielkovú kopu a Sedielkový priechod, ktorým sa prechádza do Doliny Suchej vody; nie je to však značená trasa, čiže je turisticky neprístupná (pozri obr.). Rovnako máme možnosť pozrieť sa do Mlynickej doliny na vodopád Skok, Pliesko pod Skokom, či na nižšie položenú terasu pod hrebeňom Soliska, ktorá sa volá Kazateľňa. Ak máme šťastie, môžeme pod ňou vidieť aj jedno periodické Mlynické pliesko (pozri obr.). Po tom druhom zostala už len suchá jama a osobne ho považujem za zaniknuté.

Pokochali sme sa výhľadmi a vraciame sa z Predného Soliska na Škutnastú poľanu rovnakou trasou, ako sme sem prišli. Časovo nás toto odbočenie stálo asi hodinu až jeden a pol hodiny.

Potom Škutnastou poľanou pokračujeme v ďalšom stúpaní Furkotskou dolinou k Bystrej lávke. Smerovka síce z rázcestia týmto smerom ubudla, lebo pracovníci TANAP-u sa od tohto roka rozhodli, že Bystrá lávka (tvrdohlavo označovaná ako Bystré sedlo) bude priechodná len jednosmerne: z Mlynickej do Furkotskej doliny.

Najprv prídeme na terasu, na ktorej sú tri Sedielkové plieska. Tu sa nám už otvorili pekné výhľady. Po ľavej strane je Sedielkový priechod a od neho rozoklaný hrebeň Ostrej (Ostrá veža, Ostrý zárez, Liptovská veža, Liptovská štrbina...). Zo Sedielkových pliesok vidíme z chodníka len dve. Tretie Sedielkové pliesko sa nachádza medzi nimi a z chodníka ho nie je vidieť, lebo je ukryté medzi kosodrevinou. Po pravej strane sa ťahá hrebeň Soliska, ktorý ako hrebeňovka od Predného Soliska je ľahšie priechodná len po vrchol Furkotského Soliska, potom sa obtiažnosť aj pre horolezcov výrazne zvyšuje.

Dlhšie stúpanie nás čaká k Nižnému Wahlenbergovmu plesu. Od Sedielkových pliesok leží takmer o 200 m vyššie, v nadmorskej výške 2053 m. O 27 m nad ním je malé Soliskové pliesko. Nižné Wahlenbergovo pleso a Soliskové pliesko nespája vodný prietok (pozri obr.). Soliskové pleso je napájané vodou z Ostrého plieska, ktoré leží poniže Vyšného Wahlenbergovho plesa. Ostré pliesko leží tesne pod Ostrou a zachytáva z neho tečúci minipotôčik. To však turista neuvidí, lebo Ostré pliesko (pozri obr.) je skryté za morénou, v jej dolnej časti. Ale preto je stav vody v oboch miniplieskach, ako v Ostrom, tak aj v Soliskovom, závislé od množstva zrážok. V čase sucha obe plieska vysychajú.

Prišli sme k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu, ktoré sa uvádza ako druhé najvyššie položené stále tatranské pleso aje vnadmorskej výške 2145 m (pozri obr.). Je po ľavej strane chodníka, rovnako, ako všetky plesá tejto doliny, okolo ktorých sme prechádzali. Po pravej strane sa tiahne neschodný hrebeň Soliska; je čoby kameňom dohodíš.

Zabudnime na to, že od roku 2011 by sme ďalej pokračovať nemali a poďme v smere žltej značky smerom na Bystrú lávku. Vlastne zabudnime iba „akože", veď sme predsa disciplinovaní turisti a príkazy akceptujeme. Kúsok od nástupu na stúpanie do Bystrej lávky sa chodník čiastočne rozčlení. Tá časť vpravo je značený chodník do Bystrej lávky, vľavo neznačený chodník do Furkotského sedla, pozostatok chodníka, ktorý niekedy viedol do Furkotského sedla a aj do Bystrého sedla s prechodom do Mlynickej doliny. Na jednom mieste dokonca naďabíme na pôvodnú žltú značku. Ľahko zdolateľný chodník nás dovedie do Furkotského sedla. Samozrejme, nedovedie, lebo je to iba „akože", keďže sme disciplinovaní.

Takže „sme" vo Furkotskom sedle. Za nami je nádherné Vyšné Wahlenbergovo pleso. Pred nami pohľad do hornej časti Nefcerskej doliny. Vpravo sa od sedla ťahá Furkotský hrebeň, vľavo hrebeň Ostrej. Nech nás radšej ani nenapadne pokračovať týmto smerom na vrchol Ostrej. Ak máme príslušné povolenie, tak oveľa výhodnejšie je prejsť Sedielkovým priechodom do Doliny Suchej vody a ňou do Nefcerského sedla. To leží medzi Krátkou a Ostrou, a na vrchol Ostrej je z neho prijateľný výstup.

V Nefcerskej doline vidíme okrem pretiahnutého Vyšného Terianskeho plesa aj dve-tri Terianske oká. Jedno, menšie, je na ľavej strane, v miniatúrnom a výrazne sutinou zanesenom kare pod Nefcerským sedlom, druhé v tesnej blízkosti Vyšného Terianskeho plesa (po ľavej strane) a tretie, najväčšie, je na miniterase Hrubého. Toto oko sa drží dosť pravidelne po celý rok, takže ho veľmi k periodickým plesám nerátam (to by som skôr urobil v prípade Skalnatého plesa). Neleží oveľa nižšie ako najvyššie položené periodické Baranie pliesko, ktore je v nadmorskej výške 2216 m. Možno dokonca aj o niečo vyššie. Keďže oficiálne merania a záznamy o tomto Nefcerskom oku neexistujú, ďalej to rozvíjať nebudem.

Z Furkotského sedla máme pekné výhľady po ľavej strane na hrebeň Ostrej, za ním na Krátku a v pozadí na Kriváň. Po pravej strane sa ťahá hrebeň Furkotského štítu, za ním je Hrubý vrch a panoráma Hrubého.

Malé Terianske pleso z Furkotského sedla vidieť nie je. Leží juhozápadne od Vyšného Terianskeho plesa v nadmorskej výške 2115 m, čiže z pohľadu z Furkotského sedla pod chrbátom morény po ľavej strane Vyšného Terianskeho plesa. Malé Terianske pleso možno vidieť z Nefcerského sedla, do ktorého sa ide s príslušným pobvolením z Doliny Suchej vody.

Keďže táto exkurzia Furkotskou dolinou bola iba fikciou, späť rovnakou cestou sa už vracať nemusíme, aby ma niekto neobvinil z nahovárania na vybočovanie z turistických trás.