Dolina Siedmich prameňov

Jednou z mojich tohtoročných jesenných túr v Tatrách bol prechod dvoma dolinami: Dolinou Siedmich prameňov a Dolinou Kežmarskej Bielej vody.

Do Doliny Siedmich prameňov som šiel z Tatranskej Kotliny. Lesný chodník sa začína hneď za autobusovou zastávkou (treba vystúpiť z autobusu jednu zastávku pred Belianskou jaskyňou). Chodníkom značeným zelenou a modrou farbou sa prechádza nad Šumivým prameňom na ďalšie rázcestie, kde sa chodník rozdvojuje: modro značeným sa turista za hodinu dostane do Kežmarských Zľabov, zeleno značený pokračuje Dolinou Siedmich prameňov k chate Plesnivec (hodina chôdze).

Chodník stúpa dosť mierne: z Tatranskej Kotliny po chatu Plesnivec prekonáva len 480 m prevýšenie a vedie lesným porastom. Chata Plesnivec je v nadmorskej výške 1240,6 m. Je na terase pod strmým svahom, z ktorého k nebu trčia pekné dolomity. Je celkom milá, hoci na mňa pôsobí trochu ako domček na stračej nôžke (ku mne čelom, k lesu chrbtom).

Keďže bola sobota a možno jeden z posledných víkendov s krásnym počasím, všade bolo neskutočne veľa ľudí. Grupovali sa najmä na terase pred chatou, ktorú treba pochváliť za veľmi chutné polievky a obsluhu, ktorá bola milá a nával turistov ju neznervóznil.

Dolinou Siedmich prameňov sa prechádza do Doliny Kežmarskej Bielej vody a cesta je frekventovaná z oboch smerov rovnako. Od chaty prudko stúpa traverzovým chodníkom cez les; neskôr je stúpenie už miernejšie. Sedem prameňov turista neuvidí, lebo sú nad chodníkom. Vlastne prechádza len okolo jedného, ktorý žľabom križuje chodník.

Za Napájadlovým potokom sú krásne výhľady ako na kopce Belianskych Tatier, tak aj na vysokotatranské štíty. Turista čaká, že sa každú chvíľu objaví lúčka s Veľkým Bielym plesom, pri ktorom niekedy stála Kežmarská chata, ktorá vyhorela. Ešte má však pred sebou asi štvrťhodinu chôdze, lebo sa nachádza v doline Predných Meďodolov. Treba ešte prekonať posledné malé stúpanie.

Dolina Kežmarskej Bielej vody je naozaj čarokrásna, preto niet divu, že - napriek tomu, že v nej už nie je žiadna chata - je z tatranských dolín jednou z najnavštevovanejších. Veď tí, čo si túžia posedieť na vysokohorskej chate, prechádzajú do Doliny Zeleného plesa k horskej chate, ktorú azda nik nevolá inak ako Brnčalka a je vzdialená asi pol hodiny chôdze.

Hoci je dolina Kežmarskej Bielej vody bohatá na plesá, turisti väčšinou zaregistrujú iba dve najpodstatnejšie: Veľké Biele pleso a Trojrohé pleso. Malé Biele plesá sú vidno len z chodníka od Kopského sedla, Žeruchové plesá a Žlté pleso nevidno, Malé Trojrohé pleso je taktiež utopené v kosodrevine a - hoci som ho už viackrát hľadal - ešte som ho nikdy nenašiel. Pliesko Študentská studňa, ktoré je v dolnej časti doliny, by sa (podľa mňa) už nemalo uvádzať. Zhltla ho vegetácia a je to iba také blatovité miesto, na ktorom rastú všemožné bahenné buriny. Aj samotnú studničku treba dosť pozorne hľadať. Na tomto mieste je v súčasnosti obchádzka: chodník zmenenou trasou prechádza na žlto značený chodník z Doliny Zelenej vody.

Dolina Kežmarskej Bielej vody a aj Dolina Zeleného plesa sú súčasťou Doliny Bielej vody, ktorá sa na tieto dve doliny rozčleňuje v strednej časti; podľa mňa dosť nelogicky. Oveľa logickejšie je členenie Doliny Zeleného plesa v jej horných partiách: na Červenú dolinku (ide sa ňou do Kolového priechodu a na Jahňací štít), Malú Zmrzlú dolinu, Veľkú Zmrzlú dolinu a Medenú kotlinu.

Túto konkrétnu jesennú túru som ukončil na autobusovej zastávke Tatranská Lomnica-Biela voda. Autobusy chodia asi v jeden a polhodinových intervaloch, ale keďže je to len pol hodinu chôdze od Tatranskej Lomnice, tak sa veľmi na autobus neoplatí čakať. Mnohí však prichádzajú autami, ktoré odstavia na stráženom parkovisku.